Vrták sa s piskotom zakusoval do dlaždice a ja som si v duchu predstavoval ako asi bude vyzerať to zrkadlo na stene. Náhle vbehla do kúpeľne mama. „Pred bránou nám stoja ľudia oblečení ako betmeni a rozprávajú iba po anglicky“ – súkala to zo seba a hľadela na mňa vyjaveným pohľadom. „Prosím Ťa choď von a spýtaj sa ich čo chcú!“ – dodala rýchlo. Znelo to ako príkaz, tak som zložil vŕtačku a šiel som von v zaprášených teplákoch, firemnom tričku a sandáloch. pokračovanie článku
Môj dobrý priateľ sa trošku vymyká bežnému štandardu. Nikdy ho neuvidíte vo vypasovaných džínsach so starostlivo zakasanou košeľou zvučného mena. Na krku sa mu nehompáľa nejaká tá 300 gramová strieborná ozdôbka zo zlatníctva a nezaváňa najnovším vydaním parfumu Hugo Boss. Vídavam ho skôr vo vyťahanej čiernej mikine a čiernych krátkych nohaviciach. Názov metalovej kapely je už po nespočetných prepraniach absolútne nečitateľný. Skôr prečítate z diaľky spodný riadok Schnellovej tabuľky na zistenie ostrosti zraku. Neoblieka sa tak z recesie, alebo averzie voči módnym značkám a aktuálnemu trendu, proste sa tak cíti pohodlne. pokračovanie článku
(Venované človeku, ktorého som miloval a pravde, ktorá nebola dopovedaná) pokračovanie článku
Milujem leto a to aj napriek tomu, že som sa narodil uprostred treskúcej zimy. Rád sa škerím na slnko s kukuricou medzi zubami. Škerím sa na ten žltý kotúč, ktorý mi roztápa predraženú zmrzlinu a suší tričko od sladkej, lepkavej šťavy z červeného melóna. Hľadím naň žmúriac so vzpriamenými prstami, priloženými k obočiu ako “rudoarmejec” salutujúci “súdruhovi Stalinovi”. Sledujem ako si pokojne pláva belasou oblohou a vôbec nemá chuť skryť sa za kopcom, odovzdať ten ťažko vybojovaný deň tmavej noci. pokračovanie článku
Zazvonil mobil a displej telefónu jasne vyblikával neznáme číslo. „Dobrý deň, sme firma XY a máme pre Vás špeciálnu akciu Máte pre nás niekoľko minút?“ – zaznel ženský hlas. Nepatrím medzi ľudí, ktorí rázne a priamo vysvetlia ziskuchtivému človeku “na druhej strane”, že nemajú záujem a nechcú strácať svoj drahocenný čas. pokračovanie článku
Nedávno som bol pozvaný na chatu. Bola to trocha staršia partia, manželia, páry a ich deti. Atmosféra bola skvelá, varil sa guláš, pila sa slivovička a každý sa dosýta bavil. Deti šantili na lúke za chatou a my “dospeláci” sme poctivo dodržiavali pitný režim. Večery sme trávili pri ohnisku a počúvali trefné vtipy nášho “chatového baviča”. pokračovanie článku
Kráčali sme prázdnym staničným parkoviskom. Unavené oči počítali nehybné tiene stromov, ktoré mizli každým novým krokom. Prázdna myseľ nebedákala nad neustálym bombardovaním štipľavými myšlienkami. Utlmovala ju pokojná, temná obloha, na ktorej sa hrdo pýšil strieborný mesiac. Radšej sa zahalil do jemného oparu z mrakov, aby sme nepocítili jeho plnú silu. V duchu som si pomyslel „vyzeráš ako belavý citrónik od tequily zavesený priamo nad mojou hlavou“ – usmial som sa. Opäť ma zomkol ten zvláštny pocit a stiahol ma sebou do sveta kde čas nehrá žiadnu rolu. pokračovanie článku
Narodil som sa keď teplé slnečné lúče nútili stromy vypustiť listy zo svojich pukov. Po snehu už dávno nebolo široko ďaleko ani stopy. Narodil som sa vo voňavej zelenej tráve, zmiešanej so suchým, mäkkým lístím. Zacítil som pach mojej mamy, mojej sestry. Spolu so sestrou sme sa pokúšali vstať, odlepiť sa zo zeme, zaboriť malé kopýtka do vlhkej pôdy a nasledovať pach našej mamy. Opatrné krôčiky sa časom zmenili na rýchly beh a dlhočizné skoky. Rástli sme, nohy silneli a na mojej hlave vyrástli aj malé parohy. Šantili sme pomedzi stromy, cítili vône toho obrovského lesa a načúvali jeho zvukom. Bolo úžasné objavovať nové miesta, pozorovať iné zvieratá. pokračovanie článku
Nedávno som sa zúčastnil “rodinného dňa” našej firmy. Firma každý rok usporadúva tento deň pre svojich zamestnancov a ich rodiny. Je tu množstvo atrakcií pre deti, ktoré sa tu môžu vyblázniť do sýta, rodičia si vypočujú vystúpenie niekoľkých kapiel, pochutia si na grilovanom mäsku a všetko zapijú kofolou alebo pivkom. pokračovanie článku
Za posledné roky som u seba spozoroval zvláštnu "úchylku". To, že sa rád túlam sám po uliciach zaliatych mesačným svitom nepovažujem za čosi čudné. Jednoducho rád dýcham svieži nočný vzduch a nechávam si rozmaznávať uši nočným tichom. Občas si iba niektorý zo psov zaspieva svoju smutnú pieseň, so zrakom upreným k striebornému mesiacu plávajúcemu po tmavej oblohe. Niekedy stretávam aj rôzne tiene, ktoré patria ostražitým mačkám, bojazlivým ježkom, opilcom ktorým, akoby patrila celá cesta. pokračovanie článku
Bolo krátko po Vianociach, zima prebiehala v plnom prúde a ja som sa vracal zo služobnej cesty z Göteborgu. Čakal ma ešte prestup vo Frankfurte nad Mohanom a nekonečná cesta taxíkom z Budapeštianskeho letiska priamo do mojej vytúženej postele. pokračovanie článku
Klamstvo je s ľuďmi úzko späté od nepamäti. Ľudia si takto presadzujú svoje záujmy, snažia sa takto utajiť skutočnosť, niektorí ľudia sa v klamaní vyžívajú, proste existuje mnoho príčin prečo sa ľudia diametrálne vzďaľujú od pravdy. Niektorí ľudia sú dokonca majstri v klamstve a možno raz dospejú až do bodu, keď budú klamať aj samých seba. Niekto však klamať nedokáže, niekto klame veľmi nerád a spôsobuje mu to ťažkosti. Ja osobne mám s klamaním obrovský problém, pretože vždy keď sa snažím s nejakým klamstvom von, reč môjho tela človeku okamžite naznačí, že to čo vychádza z mojich úst určite nie je pravda. Pri klamaní začínam byť nervózny a každý všímavý jedinec ma ľahko prekukne. pokračovanie článku
Ako malé dieťa som bol vraj neskutočne živý. V hlave sa mi neustále rodilo množstvo lotrovín a nebolo možné ma ustrážiť. Keď som sa neknísal na vrcholkoch stromov, tak som sa nebezpečne preháňal na bicykli, sledoval ako vybuchujú spreje v ohnisku, potom som ich v kombinácii so zápalkou využíval ako plameňomet, zoskakoval z koľajníc tesne pred príchodom vlaku, alebo len tak zápolil s kamarátmi. Bol som ako každý iný chlapec, akurát rôzne úrazy si ma nachádzali častejšie ako mojich rovesníkov. pokračovanie článku
Rád chodievam do našej záhrady. Len tak si sadnúť, nechám si slnkom rozpaľovať tvár a keď už nezvládam absorbovať ďalšie nové lúče, sadám si do trávy pod starými jabloňami. Ich spletité koruny vrhajú na lúku obrovské osviežujúce tiene. Sú to ostrovy záchrany pred spaľujúcim slnkom. Sadám si do trávy, trhám si steblá, vkladám ich do úst a “frajersky“ ich prevaľujem jazykom. Všetko vôkol mňa hýri životom. Mušky lietajú nad steblami trávy, včely robia frekventované prelety z kvetu na kvet. Sem tam sa objaví aj čmeliak a bzučí ako zblúdilý bombardér. Lúčne koníky skáču ako o život, a pri pohľade na zem vidím pochodovať celé regimenty mravcov. Tú obrovskú, neutíchajúcu energiu je cítiť v každej sekunde. Prúdi skrz mňa ako rieka. pokračovanie článku
Ste našou múzou, ale zároveň aj katom, rozorvete naše srdcia na množstvo drobných kúskov aby ste v nich znova mohli zasiať lásku a rozpáliť vášeň. Prázdno duše znova meníte na cit. Ste našim vetrom v plachtách, ktorý nás dynamicky ženie vpred, máte však silu potopiť aj nezničiteľný koráb s tým najstatočnejším kapitánom na svete. Dávate nám silu, chuť do života no zároveň ju dokážete zadupať do blata, zahrabať do ničoty pochmúrnych dní a nekonečného zabúdania. Každý deň s vami balansujeme na hrane lásky a nenávisti. Zaťaté päste nám otvárate v dlaň a vštepujete do nás mier. pokračovanie článku
Dnes som si nedobrovoľne odskočil na pohotovosť. Zanedbal som výron členku, chodil do práce a letel si pokojne na služobku. No zdravie sa mi vypomstilo a moje telo mi dalo jasne najavo, že takto by som sa nemal k nemu správať. Odvďačilo sa mi obrovským opuchom na nohe a početnými krvnými zrazeninami po celom chodidle. pokračovanie článku
Sedím na posteli a rozmýšľam, čo si mám ešte pribaliť. V duchu kontrolujem všetky položky, ktoré som nakládol do kufra. V taške od laptopu pre istotu nahmatávam adaptér a premýšľam aké to opäť bude. pokračovanie článku
Kto som? Hľadím do zrkadla a pýtam sa, kto si? Nič zvláštne, vidím ústa, nos, oči, vlasy. Si ako každý iný, ako vystrihnutý z davu, Miluješ tmavé noci a voňajúcu kávu. V očiach máš pokoj a v duši mier, veselé slová derú sa z Tvojich pier. Do dažďa kričíš pár zblúdilých viet, snažíš sa milovať tento čudný svet. Miluješ ho taký, aký je, zvrátený no krásny, otváraš svoje srdce a skrývaš ho do básní. Pochopil si, že zbabelosť živí kamennú tvár, Bojuješ perom, bojuješ, lebo život je dar.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
